Tak tohle psala Lylianna :-)
Kati vstala niekoľko minú pred siedmou, obliekla sa, vykonala rannú hygienu, pobrala si všetky učebnice a vyšla zo svojej spálne. Bola trochu ospalá, večer sa jej nespalo najlepšie. Nebola zvyknutá na to že je v izbe bez Claire.
Potriasla hlavou aby zahnala pochmúrne myšlienky. Nebola to predsa jej vina. To Claire zničila ich dlhoročné priateľstvo, kvôli predsudkom.
Zišla po schodoch a dosť ju prekvapilo keď zbadala Alexa ako číta hrubú, na pohľad veľmi drahú knihu o metlobale.
„Ahoj.“ Pozdravila ho, prisadla si k nemu a knihu mu vytrhla z ruky.
Už od mala bola obrovským nadšencom metlobalu a tá kniha vyzerala zaujímavo.
„Hej!“
Kati zdvihla hlavu a uvidela Alexa, ktorý sa snažil nasadiť vražedný výraz, ale veľmi sa mu to nedarilo.
Kati listovala v knihe.
„Tá kniha je úžasná. Nikdy som nevidela také podrobné opisy a o väčšine trikov v nej som nikdy nepočula.“ Povedala Kati a dívala sa na knihu doslova obdivujúcim pohľadom.
„Mám ju z našej, rodinnej knižnice. Rodičia nevedia že ju mám. Potom čo som sa odmietol dostaviť sa na oslavu Malfoyovho syna, všetky moje obľúbené veci zničili. Teda aspoň si to myslia.“ Povedal Alex šibalsky.
„Trochu ma prekvapuje že je tvoja obľúbená kniha o metlobale.“ Priznala Kati.
„Vážne? A to už prečo?“ spýtal sa Alex so záujmom.
„Necháp ma zle, ale ty nevyzeráš ako ten typ.“ Povedala Kati a ospravedlňujúco sa naňho usmiala.
„Tak zdanie asi klame, pretože ja metlobal milujem už odjakživa. V minulej škole som hral na poste stíhača.“ Zasmial sa Alex.
„To je skvelé, aj ja som stíhačka....teda skôr som bola. Pochybujem že ma po tomto nechajú v tíme.“
„Prepáč....“ Alex chcel pokračovať, ale Kati ho prerušila:
„TY sa nemáš za čo ospravedlňovať. To čo som urobila som spravila z vlastnej vôle a vôbec to neľutujem. Akurát ma napadlo že by sme si niekedy mohli vypožičať zlatú strelu a zahrali by sme si jeden na jedného, čo povieš?“
„No, ja neviem.“
„Bojíš sa, čo?“ provokovala Kati.
„Jedine toho aby potom neutrpelo tvoje ego.“ Uškrnul sa Alex.
„Toho sa nebojím, takže to znamená áno?“
„Dobre. Mimochodom čo myslíš? Naraňajkujeme sa tu alebo pôjdeme do Veľkej siene?“
„Myslím že bude najlepšie ak pôjdeme do Veľkej siene. Tak či tak tomu budeme musieť neskôr čeliť a okrem toho pochybujem že by sa niekto z nich o niečo pokúsil pred profesormi. Až takí hlúpi nie sú.“
„Máš pravdu. Tak poďme.“ Povedal Alex ale nevyzeral práve nadšene.
Obaja si pobrali svoje veci a vyšli z klubovne. Všimli si že väčšina študentov chodí v skupinkách a zakaždým keď okolo niekoho prešli odchádzali smerom k toaletám.
Alex statočne znášal ich posmešné poznámky a nenávistné pohľady. Kati, ktorá si ešte nezvykla na nepriateľstvo ostatných sa snažila nedať na sebe nič spoznať.
Alex ju úkosom sledoval. Potom čo na ňu traja štvrtáci skoro zhodili brnenie sa nadychoval k ospravedlneniu, ale Kati to spozorovala:
„Ani muk. Ak sa začneš ospravedlňovať, neručím za seba.“ Povedala naoko výhražne.
„A čo by si mi urobila. Len tak, čisto pre zaujímavosť.“ Spýtal sa Alex tváriac sa čo najnevinnejšie.
„Musí ti stačiť, keď ti poviem že by to nebolo nič príjemné.“
„Neverím že by si bola schopná niekoho napadnúť.“
„No len tomu veľmi never. Ja viem byť aj zlá.“ Zasmiala sa Kati.
„Uverím, keď uvidím.“
„Ešte chvíľku provokuj a naozaj to uvidíš.“ Povedala Kati, ale na tvári mala široký úsmev.
„Okej, už som ticho. Podľa rozvrhu máme prvé dve hodiny spoločné.“
„Áno a práve elixíry.“
„Fajn.“
„Ty povieš na elixíry FAJN???“ spýtala sa Kati neveriaco a pritom sa na Alexa pozerala starostlivým pohľadom. Vlastne ako na blázna.
„A prečo nie? Je to najľahší predmet a ...baví ma.“
„Obávam sa že to nebude trvať dlho. Po dvojhodinovke so Snapom ťa to nadšenie rýchlo prejde.“ Poznamenala Kati so znechutenou grimasou.
„Snapom?“ spýtal sa Alex.
Ešte sa v novej škole dobre nevyznal.
„To je ten s mastnými čiernymi vlasmi, hákovitým nosom a kopou urážlivých poznámok. Všetci okrem Slizolinčanov ho nenávidia.“
„A prečo? To má také zlé učebné metódy?“
„Ver mi. Zlé je veľmi slabé slovo. Tak, už sme tu.“ Povedala Kati a zastala.
Na chvíľu nastalo ticho.
„Ideme?“ navrhol po chvíli Alex.
Kati len prikývla a obidvaja vošli do Veľkej siene. Všetok šum razom ustal a pohľady študentov sa obrátili k nim.
„Tak zatiaľ.“ Kývol Alex Kati a pobral sa k Bystrohlavskému stolu.
Kati mu zamávala a išla si sadnúť k Chrabromilskému. Obaja sedeli stranou od ostatných.
Raňajky prebehli celkom kľudne, teda ak nepočítali niekoľkých spolužiakov, ktorí sa zastavili pri Kati a povedali jej čo si o jej „zrade“ myslia.
Alex musel uznať že Kati mala pravdu. Nikto sa ich neodvážil napadnúť pred profesormi. Potom čo sa obaja naraňajkovali, spoločne zamierili na prvú hodinu elixírov...
No a teď zas já, ach jo :-D