Ten chlapec bol predsa len Párker. Ten Párker, ktorého rodičia vyzabíjali takmer každému z nich niektorého z členov rodiny. Keď žil u takých ľudí, určite sa ich zvyky na neho "nalepili".
Jediný, kto nad Dumbledorovým oznamom súhlasne pokýval hlavou bolo dievča s trochu strapatými hnedými vlasmi. Aj keď mu ona nič neurobila, cítila sa trochu vinná. Prechádzala popri ňom s Claire a nepomohla mu. Dokonca sa pozerala ako mu jej priateľka na krk vešia ceduľku s tým hnusným nápisom. Vrhla niekoľko znechutených pohľadov na svojich spolužiakov, ktorí sa zhrkli do hlúčika a začali spriadať plány proti Párkerovi a vybrala sa smerom k východu z Veľkej siene.
Už bola takmer pri dverách, keď ju zrazu dobehla Claire.
"Kati, kam ideš? Chalani práve dostali skvelý nápad ako dostať Párkera. Poď si to vypočuť." povedala zadýchaná čiernovláska s úškrnom.
"Nehnevaj sa, ale naozaj na to nemám náladu. Nevidela si čo sa stalo bystrohlavčanom? Chceš aby naše fakulty dopadli rovnako? A vôbec, nemyslím si že je to správne."
"Správne? Veď je to..."
"Ano, Párker, to si už vravela. Ale možno nie je taký, za akého ho všetci považujete."
"Kati, počuj. Ty sa ho zastávaš iba preto, lebo nevieš aké to je, keď sa vrátiš domov a nájdeš polovicu svojej rodiny pozabíjanú. Párkerovci majú na svedomí aj môjho otca, Rikovu matku a kopu iných ľudí. Pokojne sa ho ďalej zastávaj, ale potom sa obávam že už sa spolu nebudeme môcť ďalej priateliť." povedala a skôr než ju stihla Kati zastaviť odišla naspäť k ostatným.
Chvíľu sa zarazene dívala na chrbát, kedysi svojej najlepšej priateľky, potom sa zvrtla na opätku a odišla z Veľkej siene.
"Tu máte, pán Párker. Vypite to pekne až do dna." povedala ošetrovateľka a podávala chlapcovi s červenými vlasmi pohár s nevábne vyzerajúcim elixírom.
Chlapec si nahlas povzdychol, ale obsah pohára skutočne vypil.
"Výborne. Teraz si ľahnite a odpočívajte. Presne o hodinu dostanete ďalší a vymením vám obväzy." povedala a odišla do svojej kancelárie.
Alex zastonal a opatrne si ľahol. Neuveriteľne ho bolel chrbát.
Dvere sa znovu otvorili a dnu vošlo hnedovlasé dievča. Alex sa na ňu zamračil. Dobre ju spoznal.
Kati, ktorá si celou cestou k nemocničnému krídlu dodávala odvahu a dúfala že sa v Alexovi nezmýlila sa zhlboka nadýchla a trochu priškrteným hlasom povedala:
"Ahoj."
Alex sa ešte viac zamračl.
Toto má byť nejaký vtip?
"Pozri sa, neprišla som ťa napádať ani nič podobné. Chcela som sa len porozprávať. Vlastne neviem, čo tu robím. Je to hlúposť." povedala Kati nervozne a siahla po kľučke dverí.
"Počkaj."